Počítače v rokoch 1950 až 1970

Používanie elektróniek nahradili lepšie a kvalitnejšie tranzistory.

Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Počítače druhej generácie mohli vykonávať viac ako 230 000 operácii za sekundu. Oproti tomu počítače prvej generácie iba 3500 až 1700 operácii za sekundu. Pretože tranzistory potrebujú menej energie ako elekrónky (asi 1/100 energie), druhá generácia počítačov bola menej nákladná na obsluhu ako jej predchodcovia..

V tejto generácii počítačov boli v obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Vo väčšom obchode a v priemysle boli to práce v dávkach – veľké skupiny dát sa spracovávali počas jednej doby. Napríklad: spoločnosť zhromažďovala faktúry za dobu týždňa a uložila všetky tieto dáta pre spracovanie na jeden deň. Tento typ spracovania dát sa nazýva dávkové spracovanie (batch processing). Používalo sa na spracovanie mzdového listu, inventáru, splatnej faktúry atď. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako tie, ktoré sa používali v prvej generácii. Jeden z prvých typov elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru, nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako bubnová pamäť používaná v počítačoch prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním feritovej pamäte.

Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne (sekvenčne). Počítač číta pásky zo začiatku pásky až po miesto, kde boli informácie uložené. S diskami počítač mohol pristupovať k žiadúcim informáciám priamo, tak disk mohol oveľa rýchlejšie pracovať.
Apríl 1957 – Ako počítač prinútiť, aby robil zložité pracovne postupy, je teraz značne uľahčené zavedením programovacieho jazyka FORTRAN, čo je prvý skutočný programovací jazyk. Doposiaľ fungovali jazyky na báze dvojkovej sústavy – v kombinovaní číslic 1 a 0. FORTRAN miesto toho využíva matematické symboly a bol vytvorený pre vedecké účely.

V júli 1958 prišiel Jack St. Clair Kilby z Texas Instruments s nápadom vyrobiť jednoliatu súčiastku z kúska kremíka – tzv. integrovaný obvod. Jeho použitím sa rýchlosť počítačov opäť zvýšila, veľkosť sa naopak veľmi znížila – objavujú sa prvé modely relatívne malých osobných počítačov. V októbri 1958 Kolby zhotovil prvý čip – germaniovú doštičku dlhú asi 1 cm a tenšiu než špáradlo.

V roku 1964 Gordon Moore formuloval domnienku (tzv. Moorov zákon), že kapacita integrovaných obvodov sa každých 12 až 18 mesiacov zdvojnásobí. Tento zákon platí do dneška.

Prvú atramentovú tlačiareň vyvinula v roku 1976 firma IBM.
O rok neskôr Bill Gates a Paul Allen oficiálne zakladajú spoločnosť Microsoft. Pre operačný systém IBM oslovila veľké firmy, ale tím sa do toho nechcelo, tak oslovila spoločnosť Microsoft, tá sa po dodaní operačného systému DOS 1.0 a následnou ďalšou spoluprácou, stala gigantom vyrábajúcim operačné systémy, tzv. programy, pomocou ktorých sa ovláda počítač.